Xefe Gabinete CEMGFA Ho PAM Manatuto Halo Abertura Expo Hodi Selebra Loron Aniversáriu FALINTIL Bá Dala 50 Iha Munisípiu Manatuto
Reprejentante Xefe Estadu Maior Jenerál FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) Tenente Jenerál Falur Rate Laek ne'ebé reprejenta husi Xefe Gabinete Koronel Marcelino Ximenes"Rizai" hamutuk ho PAM Manatuto Sr.Luis Inacio Henrique Fernandes nomós komandante PNTL Manatuto Umbelina Dos Santos Soares, Prezidente CCLN Manatuto Boaventura Soares hamutuk ho povu Manatuto abertura expozisaun hodi selebrasaun 20 de Agostu bá Dala-50 iha Munisípiu Manatuto.
"Ohin ita Halibur hodi Reflete periodu Fundamental Ida iha ita Nia istória tempu Luta resistência no Sakrifisiu ne'ebé forma Indentidade Timor-Leste nian ita selebra Loron FALINTIL 20 de Agusto data ne'ebé Simboliza koragem no determinasaun ita Nia heroi sira nian ne'ebé luta la kolen bá libertasaun ita Nia Nasaun"
"Fulan Ida ne’e ita mós komemora konsulta popular Loron 30 Agostu ho rezultadu referendu Loron 4 fulan Setembro iha tinan 1999 momentu históriku sira ne’e Lori ita atu Alkansa ita Nia mehi bá liberdade komemorasaun Loron FALINTIL"
"FALINTIL nu’udar Forsas Armadas bá Libertasaun Nasionál La'os De'it nu’udar istrumentu luta nian, maibé Sai hanesan Simbolu esperansa no unidade bá Timor oan Tomak Liu husi Sira Nia hahalok Sira hatudu luta bá liberdade nu’udar misaun Ida ne'ebé presiza La'os De'it koragem maibé mós sakrifisiu no domin bá patria"
"ita selebra Loron Ida ne’e ita tenke ho onra bá herois sira ne'ebé fó sira Nia Vida Sira Nia mehi no Sira Nia família bá Timor-leste ida ne'ebé livre no soberania"
"konsulta popular 30 Agostu 1999 nu’udar mós aktu Afirmasaun vontade povu Timor oan nian Ida ne’e maka momentu desisivu Ida ne'ebé permite sidadaun Ida- idak atu expresa Sira nia hakarak bá Autodeterminasaun konsultasaun ne'e, La'os referindu de'it Ida ne'e maka kombinasaun husi terus barak rezilensia no luta hasoru operasaun"
"ita tenke kontinua selebra no prezerva memória tamba Ida ne'e fó hanoin mai ita katak liberdade maka direitu Ida ne'ebé ita hetan maibé ita Nia dever tenke defende nafatin prezerva memória fó ondra bá memória luta ba libertasaun nasional ne'ebé responsabilidade ema hotu nian, ita tenke asegura katak jerasaun sira iha futuru hatene ita Nia istória luta no sakrifisiu sira ne'ebé halo atu nune'e ita bele Goza ita Nia liberdade"
"Ha'u propoin atu ita implementa inisiativa Sira iha eskola iha komunidade ho instituisaun Kultura sira ne'ebé promove hanorin ita Nia istória no selebra heroi Nasionál sira nia hahalok hodi garantia katak istoria labele lakon"
"iha loron Ida ne'e ha'u konvida ita hotu atu reflete Kona-bá sentidu liberdade no ita Nia responsabilidade atu protege FALINTIL Nia memória akotesimentu história 30 de agostu, 4 setembro 1999 fó ispirasaun bá ita atu hari'i Timor-leste Ida ne'ebé forte Liu unidu Liu no justu bá ema hotu mai ita hamutuk kontinua fó onra bá sakrifisiu sira bá passado nian hodi hari'i futuru Ida ne'ebé fó onra bá sira ne'ebé luta ba ita Nia liberdade"Remata.
Média F-FDTL
Baquita