NOTISIA

Xefe Gabinete CEMGFA Ho PAM Manatuto Halo Abertura Expo Hodi Selebra Loron Aniversáriu FALINTIL Bá Dala 50 Iha Munisípiu Manatuto

Reprejentante Xefe Estadu Maior Jenerál FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) Tenente Jenerál Falur Rate Laek ne'ebé reprejenta husi Xefe Gabinete Koronel Marcelino Ximenes"Rizai" hamutuk ho PAM Manatuto Sr.Luis Inacio Henrique Fernandes nomós komandante PNTL Manatuto Umbelina Dos Santos Soares, Prezidente CCLN Manatuto Boaventura Soares hamutuk ho povu Manatuto abertura expozisaun hodi selebrasaun 20 de Agostu bá Dala-50 iha Munisípiu Manatuto.

"Ohin ita Halibur hodi Reflete periodu Fundamental Ida iha ita Nia istória tempu Luta resistência no Sakrifisiu ne'ebé forma Indentidade Timor-Leste nian ita selebra Loron FALINTIL 20 de Agusto data ne'ebé Simboliza koragem no determinasaun ita Nia heroi sira nian ne'ebé luta la kolen bá libertasaun ita Nia Nasaun"

"Fulan Ida ne’e ita mós komemora konsulta popular Loron 30 Agostu ho rezultadu referendu Loron 4 fulan Setembro iha tinan 1999 momentu históriku sira ne’e Lori ita atu Alkansa ita Nia mehi bá liberdade komemorasaun Loron FALINTIL"

"FALINTIL nu’udar Forsas Armadas bá Libertasaun Nasionál La'os De'it nu’udar istrumentu luta nian, maibé Sai hanesan Simbolu esperansa no unidade bá Timor oan Tomak Liu husi Sira Nia hahalok Sira hatudu luta bá liberdade nu’udar misaun Ida ne'ebé presiza La'os De'it koragem maibé mós sakrifisiu no domin bá patria"

"ita selebra Loron Ida ne’e ita tenke ho onra bá herois sira ne'ebé fó sira Nia Vida Sira Nia mehi no Sira Nia família bá Timor-leste ida ne'ebé livre no soberania"

"konsulta popular 30 Agostu 1999 nu’udar mós aktu Afirmasaun vontade povu Timor oan nian Ida ne’e maka momentu desisivu Ida ne'ebé permite sidadaun Ida- idak atu expresa Sira nia hakarak bá Autodeterminasaun konsultasaun ne'e, La'os referindu de'it Ida ne'e maka kombinasaun husi terus barak rezilensia no luta hasoru operasaun"

"ita tenke kontinua selebra no prezerva memória tamba Ida ne'e fó hanoin mai ita katak liberdade maka direitu Ida ne'ebé ita hetan maibé ita Nia dever tenke defende nafatin prezerva memória fó ondra bá memória luta ba libertasaun nasional ne'ebé responsabilidade ema hotu nian, ita tenke asegura katak jerasaun sira iha futuru hatene ita Nia istória luta no sakrifisiu sira ne'ebé halo atu nune'e ita bele Goza ita Nia liberdade"

"Ha'u propoin atu ita implementa inisiativa Sira iha eskola iha komunidade ho instituisaun Kultura sira ne'ebé promove hanorin ita Nia istória no selebra heroi Nasionál sira nia hahalok hodi garantia katak istoria labele lakon"

"iha loron Ida ne'e ha'u konvida ita hotu atu reflete Kona-bá sentidu liberdade no ita Nia responsabilidade atu protege FALINTIL Nia memória akotesimentu história 30 de agostu, 4 setembro 1999 fó ispirasaun bá ita atu hari'i Timor-leste Ida ne'ebé forte Liu unidu Liu no justu bá ema hotu mai ita hamutuk kontinua fó onra bá sakrifisiu sira bá passado nian hodi hari'i futuru Ida ne'ebé fó onra bá sira ne'ebé luta ba ita Nia liberdade"Remata.

Média F-FDTL

Baquita

Xefe Gabinete CEMGFA Partisipa Iha Loron Aniversáriu Bombeiros Bá Dala-26

Dili, 23 Abril 2026

 

Xefe Estadu Maior Jenerál F-FDTL Tenente Jenerál Falur Rate Laek reprejenta husi Xefe Gabinete Xefe Estadu Maior Jenerál F-FDTL Koronel Marcelino Ximenes "Rizai" partisipa iha serimónia Aniversáriu Bombeiros bá dala-26 iha edifisiu Autoriade Proteção Civil (APC) Caicoli, Dili ho tema "Ohin ita selebra eroi sira ne'ebé hasoru ahi hodi salva vida no proteje komunidade sira".

 

Objetivu husi Komemorasaun ne'e Hodi marka simbolikamente tinan 26 servisu Bombeirus Timor-Leste nian, hodi selebra hamutuk no destaka sira nia importánsia institusionál no sira nia kontribuisaun kontínua ba protesaun populasaun nian.

 

Bombeiros Timor-Leste hari'i iha loron 9 fulan-Novembru tinan 1999, no formalmente konstitui nu’udar korporasaun iha loron 23 fulan-abríl tinan 2000 Kriasaun ne’e hala’o ho apoiu husi Komisaun Apoiu bá Tranzisaun iha Timor-Leste (CATT).

 

Nune'e Misaun ne'ebé Bombeiros iha maka Atu garantia protesaun no seguransa bá populasaun hasoru risku sira ne’ebé ameasa vida, propriedade, no ambiente, liu-liu hodi responde ba inséndiu, asidente rodoviáriu, no emerjénsia sira seluk.

 

Vizaun Bombeiros nian maka Atu promove rekursu umanu sira ne'ebé kualifikadu, espesializadu, no formadu beibeik, ho koñesimentu tékniku no meius adekuadu sira ba dezempeñu efisiente sira nia kna'ar nian.

 

Papel no Servisu sira ne'ebé Fornese hosi Departamentu Bombeiru maka Kombate ahi,Resposta ba emerjénsia, Salvamentu iha bee (iha mota, tasi, ka posu), Komunidade nia apoiu iha situasaun risku ka kalamidade.

 

Ekipa Média F-FDTL

Boni Mendonça

Xefe Gabinete CEMGFA Partisipa Iha Serimónia Simu Membru Foun Grupo ESHANA-UNTL 2026

UNTL, 08 Maiu 2026

 

Reprejentante Xefe Estadu Maior Jenerál FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) Tenente Jenerál Falur Rate Laek, ne'ebé reprejenta husi Xefe Gabinete Koronel Marcelino Ximenes "RIZAI" Partisipa Iha serimónia simu membru Foun grupo Estudante Hadomi Natureza (ESHANA-UNTL) tinan 2026, atividade ne'e hala'o iha Salaun UNTL, Kaikoli, Dili.

 

Loron importante serimónia ofisiál atu simu membru foun bá tinan 2026 ho tema “Mehi Ida, Objetivu Ida: Hamutuk Salva Ita-nia Natureza”. Atividade ne’e realiza ho partisipasaun husi reprezentante Universidade Nasionál Timor Lorosa’e, estrutura organizasaun, konvidadu sira no kandidatu membru foun.

 

Iha diskursu Xefe Estadu Maior Jenerál F-FDTL Tenente Jenerál Falur Rate Laek nian ne'ebé le husi Xefe Gabinete Koronel Marcelino Ximenes "RIZAI" hatete katak, organizasaun ESHANA-UNTL ne’e la’ós de’it atividade formal, maibé mós momentu importante atu hametin kompromisu foin-sa’e sira hodi sai lian bá natureza no proteje ambiente iha Timor-Leste.Tema ne’ebé lori iha programa ne’e reflete esperansa no unidade entre juventude sira atu hamutuk halo mudansa pozitivu bá natureza no komunidade.

 

Hatutan tan katak Timor-Leste presiza jerasaun foun ne’ebé prontu atu servisu no foti asaun konkretu atu proteje biodiversidade, kuida maromak nia natureza no hamenus problema lixu no degradassaun ambiental. Nia mós enfatiza katak, tasi no ai-laran mak riku-soin Nasionál ne’ebé tenke preserva bá jerasaun tuir mai.

 

Mensagem espesial mós fó bá kandidatu membru foun sira atu komprende katak natureza importante tebes bá moris ema nian.

 

“Natureza la presiza ema atu nia moris, maibé ita ema mak presiza natureza atu moris,” hanesan liafuan motivasaun ne’ebé hato’o iha serimónia ne’e.

 

Programa ne’e remata ho deklarasaun ofisiál abertura Rekrutamentu Membru Foun ESHANA-UNTL 2026 ho espírito ekolójiku no unidade. Organizasaun konvida juventude hotu atu kontinua kontribui hodi “hamutuk salva ita-nia natureza” bá futuru Timor-Leste ne’ebé matak no sustentável.

 

Media F-FDTL

Izidor Lopes

Xefe Gabinete CEMGFA Partsipa Inagurasaun Estatua Saudozu "SOFRE" Iha Alas Manufahi

Manufahi Alas,11 Setembru 2025

Xefe Estadu Maior Jenerál Forsa Armada Tenente Jenerál Domingos Raùl "Faur Rate Laek" Reprejenta husi Xefe Gabinete Xefe Estadu Maior Jenerál Koronel Marcelino Ximenes "Rizai" partisipa iha Serimónia Inagurasaun Estatua Saudozu Veteranu Augosto Fernandes"Sofre" iha Postu Admiminstrativu Alas, Munisípiu Manufahi.

iha Intervensaun Xefe Estadu Maior Jenerál Liu husi Xefe Gabinete hatete, momentu ohin la'os deit serimónia bá inagura estatua maibé atu halo mós rekonesimentu públiku bá moris ne'ebé dedika liberdade, dignidade no integridade Nasaun nian.

"Ho respeitu no gratidaun ne’ebé kle’an, ita halibur ohin bá inagurasaun Estatua Veteranu Augusto Fernandes, ne’ebé koñesidu ho naran “Sofre”. Okaziaun ohin nian la’ós de’it serimónia atu harii estátua iha fatin públiku, ida-ne'e atu komemora rekoñesimentu públiku bá moris ida ne'ebé dedika bá liberdade, dignidade, no integridade ita-nia nasaun nian".

"Ha’u-nia kompatriota Augusto Fernandes moris iha jerasaun ida ne’ebé kompriende katak liberdade la’ós hetan eransa, maibé hetan liu-husi sakrifísiu, korajen, no kompromisu koletivu, Iha nia moris tomak, nia hatudu ho ezemplu katak atu defende rai-doben la'ós de'it presiza aten-barani iha kampu funu nian, maibé mós reziliénsia, dixiplina, no lealdade ba valór sira ne'ebé maka subjasente ba ita-nia identidade nasionál".

"Ohin, ita hanoin nia kontribuisaun ba libertasaun nasionál,Nia la'o hamutuk ho ema barak ne'ebé, liuhosi sakrifísiu, hetan direitu ba autodeterminasaun,sai posivel ba ita-nia povu, hasoru perigu oin-oin, no mantein esperansa maski iha momentu nakukun laran,Ninia servisu, tantu liu husi organizasaun, mobilizasaun sívika, apoiu komunidade, ka kooperasaun entre forsa populár sira kontribui ba ita-nia liberdade".

"Fatin ida-ne'e mós nu'udar espresaun ida bá ita hotu-nia agradesimentu bá família sira ne'ebé apoia, ho pasiénsia no sakrifisiu, luta bá liberdade,Ita hotu hein katak espasu ida-ne'e sai pontu enkontru entre pasadu no futuru, fatin ne'ebé foin-sa'e sira bele rona istória rezisténsia nian, komprende liberdade nia folin, no realiza katak dame mak rezultadu husi opsaun sira ne'ebé ita hili ho responsavel, kooperasaun entre instituisaun sira, no firmeza husi valór sira ne'ebé halibur ita nu'udar povu".

"Ikus liu Obrigadu bá inisiativa husi família. Hau rekomenda atu autoridade Munisípiu no postu administrativu tau matan no dignifika fatin ida ne'e hanesan património Postu Administrativu Alas nian"Remata.

Partisipa iha Serimónia ne'e Xefe Gabinete CEMGFA, Autoridade Munisípiu Manufahi, PNTL Manufahi, APA Alas, Entidades husi Munisípiu Manufahi, Komunidades Alas, xefe suku sira inklui ho Família Saudozu Refere.

Media F-FDTL

Bonifácio Mendonça

Xefe Gabinete Vice CEMGFA Ho DCP Observa Konstrusaun Kliníka Militár Iha CICNL

Metinaro, 7 Maiu 2026

 

Kinta-Feira ne'e Xefe Gabinete Vice Xefe Estadu Maior Jeneràl F-FDTL Koronel Guido de Oliveira, hamutuk Defance Coperation Program (DCP) husi Austrália halo observasaun kona-bá progresu rehabilitasaun klinika Saúde Militár nian iha metinaru.

 

Hafoin observa Xefe Gabinete V-CEMGFA halo enkontru ho CDP Austrália hanesan enkontru bá dala 11 iha ne'ebé enkontru ne'e foka liu bá progresu servisu sira ne'ebe duarante F-FDTL ho DCP halo koperasaun ne'ebe diak hodi hare besik no avalia prosedimentu servisu sira ne’ebé durante ne'e lao hela.

 

Portantu iha enkontru bá dala 12, tuir mai parte rua sei hare fila-fali progresu obra nian atu asegura katak planu no eskedul servisu lao tuir diak.

 

Durante iha enkontru no observasaun iha terenu nota katak hetan ona progresu diak tebes ho nune'e ekipa rua ne'e mos diskute planu entrega ofisial no serimónia inaugurasaun klinika Militár ne'ebé tuir planu sei termina iha fulan ne'e.

 

Media: F-FDTL

Izidor Lopes

Kontaktu Ami

Ave. Nicolao Lobato, Fatuhada
Comoro, Dili, Timor-Leste

Tel: +670 78156312
Email: info@fdtl.mil.tl