Notisia Foun

NOTISIA

Diskursu Xefe Estadu Maior Jenerál F-FDTL Iha Abertura Semináriu Igualdade Jeneru

Kuartel Jenerál, 26 Marsu 2025

‎1. Exelénsia Deputada husi Komisaun B Parlamentu Nasionál, Dra. Lidia Norberta dos Santos nu'udar oradóra:

‎‎2. Exelénsia Señora reprezentante Sekretária Estadu ba Igualdade, Dra. Filomena Babo;

‎‎3. Exelénsia Señora Reprezentante Vice-Ministra ba Asuntu ASEAN nian, Dra. Elisa da Silva;

‎‎4. Exelénsia Komandante Brigitte Jensen, Adjuntu Adidu Defeza Australia ho Estrutura tomak DCP iha ne'e;

‎‎5. Exelénsia reprezentante PNTL, Inspetora Xefe Maria Fatima Jesus Carvalho Martins;

‎‎6. Exelénsias Xefe ajénsia ONU ba Assuntu Feto, no Organizasaun Naun-Governamentál sira ne'ebé trata asuntu jéneru iha Timor-Leste;

‎‎7. Exelénsias dirijentes husi Ministério da Defesa no funcionários públicos presentes iha ne'e;

‎‎8. Señores Ofisiais Superiores, Ofisiais Subalternus, Sarjentus, no prasas, liu-liu militares feto iha F-FDTL no membru AFAMA;

‎‎9. Distintus Konvidadus;

‎‎10. Señora no señor sira.

‎Dadeer di'ak ba ita boot sira hotu!

‎‎‎Permite ha'u simu ita-boot sira hotu iha Kuartél Jenerál F-FDTL, hodi hato'o ami-nia esperansa katak, durante loron ne'e, ita-boot sira sei bele halo diálogu kona-ba knaar feto nian iha instituisaun no iha familia.

‎‎Ita bele observa no nota katak iha ne'e feto ezemplár no inspiradora husi ministériu oioin, reprezentante instituisaun Estadu nian no organizasaun internasionál sira, ne'ebé halo papel importante ba dezenvolvimentu nasionál no kontribui makaas hodi aprofunda debate kona-ba konstrusaun sosiedade ida igual, iha-ne'ebé feto sira-nia partisipasaun bele hala'o knaar prinsipál hodi rezolve problema polítiku, sosiál, ekonómiku, defeza no seguransa nian ne'ebé ita-nia rain hasoru.

‎‎Semináriu ne'e, ne'ebé nia tema: "Enkoraja feto militár sira atu servisu ho profisionalizmu, konfiansa no dignidade", nu'udar espasu importante ida hodi destaka kbiit diálogu, kolaborasaun, empoderamentu no determinasaun atu troka hanoin, diskute no hamosu ideia sira ne'ebé tulun atu hasa'e no promove partisipasaun feto nian iha dezenvolvimentu, jestaun no mós atu habelar inkluzaun.

‎‎Feto sira-nia knaar iha harii-dame maka realidade ida neʼebé labele kestiona no sira-nia envolvimentu esensiál, sira-nia esperiénsia direta kona-ba impaktu konflitu sira no sira-nia abilidade atu promove diálogu no rekonsiliasaun.

‎‎Ita-nia esperiénsia iha harii-paz, hafoin rezisténsia naruk iha tempu susar ita-nia luta ba autodeterminasaun, hanorin ona mai ita kona-ba importánsia husi feto sira-nia envolvimentu iha faze hotu-hotu prosesu paz nian.

‎‎Ho razaun ne'e mak iha F-FDTL, ita adota inisiativa sira neʼebé fő kbiit ba feto atu lidera, envolve no kontribui maka'as ba prosesu paz, tanba ha'u fiar katak, iha esfera hotu-hotu, feto sira hahu assume postura foun no paradigma foun. Ohin loron, knaar sira ne'ebe feto envolve mós lidera inisiativa sira iha área edukasaun, peskiza, teknolojia, inovasaun no dezenvolvimentu sosioekonómiku. Ida-ne'e mos mak retratu papél feto nian iha Forsa Armada ne'ebé ita hakarak, ne'ebé aproveita oportunidade no empodera an ba dezenvolvimentu pesoal hodi kontinua ultrapasa barreira no konstranjimentu sosiokulturál no estereótipu. Ho nune'e mak hasai barreira sira-ne'e signifika halo feto sai protagonista no ajente ba transformasaun. Dezafiu sira atuál ne'ebé umanidade hasoru ezije atu haree didi'ak liután formasaun no espesializasaun feto sira-nian ne'ebé sei permite sira atu hetan susesu iha sira-nia kareira no moris familia nian.

‎‎Ha'u hein katak Semináriu ida-ne'e sei sai susesu nu'udar plataforma ida atu hametin no hamosu ideia foun ba empoderamentu feto, la'ós de'it ba Forsas Armadas, maibé mós ba komunidade ne'ebé sira moris ba, hodi tau feto iha sentru foti desizaun.

‎‎Ho liafuan hirak ne'e, ha'u deklara abertura ba Semináriu!

‎‎Hau dezeja susessu no obrigado ba ita boot sira nia atensaun!

 

Media F-FDTL

 

Diskursu Xefe Estadu Maior Jenerál F-FDTL Iha Enseramentu Ezersísiu Matebian 25.1

Fatuberliu, Wekiar, 21 Marsu 2025

 1. Señores Komandantes Komponentes, Batalhoes Kompanhias; no

2. Señores Ofisiais Superiores, Ofisiais Capitães e Subalternos, Sarjentus no Prasas;

3. Señores Autoridades Munisípiu no Autoridade Postu ho nia estrutura to'o Aldeia iha ne'e;

4. Señores Autoridades Policiais no Pessoal Saúde;

5. Senhores veteranos no konvidadus espesiais sira hotu iha nee.

6. Estimadus populasaun hotu iha Fatuberliu, Suku Klauk, Aldeia Wekiar.

Boa tarde ba ita bo'ot sira hotu!

Ezersísiu militár sira iha nia implikasaun iha nível oioin no signifikadu oioin. Iha ita nia situasaun, ezersísiu Matebian maka oportunidade atu hatudu abilidade profisionál, no kumpre prosedimentu sira kona ba jestaun militar.

Tipu ezersísiu ida-ne'e maka instrumentu importante ba ita nia forsa armada sira atu koko no valida sira nia konseitu, prosedimentu, sistema no tátika. Jeralmente permite forsa armada atu dezenvolve sira nia kapasidade no pratika servisu hamutuk ho efisiente iha situasaun ne'ebé ezijente.

Ha'u hakarak iha ne'e rekoñese profisionalizmu, servisu maka'as no kompromisu durante semana ida ezersísiu nian. Parabéns bá servisu ne'ebé halo ho di'ak no kompleta ezersisiu importante hanesan ne'e! Objetivu boot maka atu hadi'a abilidade atu serbisu iha ambiente ne'ebé koezivu iha estrutura Forsa Komponente nian. Husi ezersisiu ne'e, Komandu hakarak hare partisipante sira nia esperiensia imerzivu ne'ebé permite atu koko iha ambiente ne'ebé realistiku no dezafiante hodi pratika tátika, téknika no prosedimentu sira ne'ebe imi aprende iha teoria. Atividade sira hanesan ne'e atu hadi'a imi nia abilidade foti desizaun no servisu iha ekipa, nune e mos enkuadramentu operasionál ba interoperabilidade, maibe liu-liu konhese ita nia topografia ho nia rekursus naturais sira ba sobrevivensia.

Ha'u fiar katak durante semana ida imi hatudu ona sinerjia husi ezersísiu, tamba laiha forsa militár ida maka opera mesak, tamba ne'e kolaborasaun esensiál tebes. Jestu simbóliku demonstrasaun militar ne'ebe hatudu ne'e reflekte servisu maka'as, dedikasaun no kompromisu atu hadi'a abilidade no promove medida sira ne'ebé harii konfiansa.

Maski ita iha ekipamentu neʼebé limitadu, ida ne'e sei la hapara espíritu atu aprende no kumpre ita-nia misaun patriótika hodi defende ita-nia rai-doben. Nune'e, ezersisiu ne'e halao lori ita-boot sira sai operasionál, atualiza imi nia koñesimentu, aprende husi imi nia komandante sira. Ida-ne'e kona-ba atu sai preparadu ba situasaun saida-deit ne'ebé bele mosu no ne'ebé presiza intervensaun husi forsa armada.

Ikus liu, ha'u hakarak anunsia katak ezersísiu tuir mai sei hala'o iha Matebian ho konseitu ne'ebé define atu halo simulasaun ba akontesimentu reál husi asaun kombate durante funu no sei halo senáriu simulasaun, no ba ida ne'e Estadu Maiór Komponente Forsa Terrestre tenke hahu diskute ona internalmente iha ninia planeamentu inisiál kona-ba mobilizasaun lojistika no konseitu husi Ezersisiu ne'e sei aprezenta iha enkontru futuru Komandu F-FDTL.

Hau hein katak ezersísiu ida-ne'e fornese ba efetivu partisipante oportunidade sira ne'ebé iha valór atu hadi'a kualidade tátika, troka experiensia, no harii kamaradajen. Komprensaun mútua no amizade ne'ebé harii entre militar sira forma fundasaun sólidu ba operasaun saida deit.

Hau nia Obrigado espesiál mós bá pesoál saúde sira ne'ebé apoia F-FDTL hala'o tratamentu saúde bá ita-nia komunidade. Ita hotu agradesimentu bá sira-nia vontade atu servisu hamutuk ho F-FDTL hodi servi ita-nia povu.

Obrigado barak ba ita boot sira hotu!

Média F-FDTL

 

Divizaun Planeamento Aprezenta Planu Matrix Planeamentu Formasaun No Otografia Mapamentu Militár Ba CEMGFA

 
Kuartel Jenerál Fatuhada Dili, 24 Abíl 2025
 
Tenente Coronel Yoseph Taek atual hanesan Xefe Departamentu Formasaun no Doutrina aprezenta Planu marix planeamentu no otografia Mapamentu Militár ba Xefe Estadu Maior Jenerál FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL).
 
Aprezentasaun ida ne’e nia objetivu maka parezenta nesesidade ba planu formasaun estranzeiru hodi fortifika relasaun internasionais ne’ebé kada tinan sempre ita halo maka hanesan matrix planeamentu kursu formaasaun internasionais, matrix planeamentu ezersísiu internasionais liliu kobre komponente save tolu maka hanesan kursu komprimísiu internasionais, ofertas husi parseiru internasionais no pedidu kursu formasaun bazeia ba ita nia nesesidade.
 
Aktividade ida ne’e halao iha sala reuniaun Xefe Estadu maior Jenerál FALINTIL-Forsa Defeza Timor Leste (F-FDTL) Fatuhada Dili, Timor-Leste.
 
Média F-FDTL

Ekipa Feto Husi Alumi Nova Zelândia No Austrália Halakon Ekipa Femenina F-FDTL Iha Abertura Anzac Day Futsal Tournament 2025

 
Dili, 29 Marsu 2025
 
Ekipa feto husi Alumi Nova Zelândia no Austrália iha Timor-Leste halakon ekipa feto husi FALINTIL-Forsa Defeza Timor Leste (F-FDTL) ho skore 4-3, hafoin halo abertura bá anzac day futsal tournament 2025 nebe’e realiza iha kampo futsal B.J. Habibie, Bidau.
Iha tournamentu ne’e klubo Feto hamutuk Sanulu resin rua mak sei kompete iha jogo ne’e, no sei termina iha loron 26 fulan Abril tinan ne’e.
 
Media F-FDTL

Ekipa Média F-FDTL Halo Intevista Bá Komandante 'TERRA MAU-BULAK' Iha Viqueque

 
Viqueque, 02 Jullu 2025
 
Ekipa husi Média FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) halo intervista bá Aman Veteranus Komandante "TERRA MAU-BULAK" iha nia Rezidensia Postu Administrativu Ossu Munisípiu Viqueque.
Objetivu husi intervista ne'e hodi konta istória kona-bá funu levantamentu Armadu iha tinan 1983 iha Bua Nurak, Ossu Munisípiu Viqueque.
 
Média F-FDTL

Kontaktu Ami

Ave. Nicolao Lobato, Fatuhada
Comoro, Dili, Timor-Leste

Tel: +670 78156312
Email: info@fdtl.mil.tl