NOTISIA

Amu Kapelaun F-FDTL Kapitaun Rui Gomes Prezide Misa Kuarta Feira Sinza Iha Kuartel Jenerál

Kuartel Jenerál, 05 Marsu 2025

 Membru FALINTIL-Forsa Defesa Timor-Leste (F-FDTL) hamutuk ho funsionariu Ministériu Defeza inklui família sira ohin selebra misa kuarta feira Sinza iha Kuartel Jenerál F-FDTL, Fatuhada,Dili. Iha omília amu selebrante Pe. Kapitaun Rui Filomeno de Jesus Gomes, SDB, hateten, Tempo kuaresma tempo diak atu ita ho seriedade hateke no hare fali bá ita nia aan tuir Jesus Kristu nian, tempo atu harohan barak liutan no hakribi sala iha kruz nia oin.

 “Ohin ita tama bá tempo kuaresma nian, ita ho ita nia kondisaun moris rasik, ita kondisaun atual hakbesik aan bá nai maromak nia laran luak, tempo kuaresma tempo diak bá ita sarani sira atu hare bá ita nia moris no hafoun fali ita nia komprimisiu bá Jesus Kristu e kuaresma fó hanoin ita atu hakribi sala, tuir dalan hanesan ho povu antigu testamentu nian ne’ebé hatais karon uluk hatoba iha ahukdesan laran no hali dikin”.

 Kuarta ahukdesan nu’udar loron solenidade bá sarani katolika hahu tempo kuaresma hadera-an (Jejum) bá loron 40 nia laran molok tama bá paskua. Ahukdesan /sinza nu’udar sinal humildade no penetensia no tempu bá ita idak idak atu halo refleksaun bá Itá nia moris loron loron nian.

Partisipa iha misa Kuarta feira Sinza ne’e mak hanesan Xefe Estadu Maior Jenerál F-FDTL Tenente Jenerál Falur Rate Laek ho espouza, Xefe Estadu Maior Brigadeiru Jenerál José da Costa Soares ‘TRIX’, Major Jenerál MAUNANA ho espouza, Komandante Komponente no Unidades F-FDTL, DCP, Família Militár nomós funsionariu família husi Ministériu Defeza.

“ITA EMA MAI HOSI RAI, SEI FILA BA RAI”

Media F-FDTL

Austrália Entrega Salaun Memorial Bá Komandu FALINTIL-FDTL

Metinaro, 31 Janeiru de 2025

Governu Austrália liu husi Adidu Defeza Austrália bá Timor-Leste Kapitaun Mar e Gerra Matthew Richardson Ofisialmente Entrega Salaun Memorial ne'ebé Austrália rasik mak konstrui iha Sentru Instrusaun Komandante Nicolau Lobato (CICNL sigla portuges) Metinaro bá Komandu FALITIL-Forsa Defeza Timor Leste atu utiliza.

Salaun Memorial ne'e konstrui husi empreza RMS Austrália iha Timor-Leste hahu inisiu iha 14 Setembru Tinan kotuk no remata iha meadu fulan ne'e Matthew Richardson hateten, salaun memoria Ida ne'e nu'udar vizaun husi Jenerál Falur Rate Laek bá nia membru F-FDTL no bá komunidade veteranus sira Sua Exelensia, hau entrega sala memorial ho respeitu no agradesimentu bo'ot.

Austrália iha istória naruk no orgullu no amizade ho Timor-Leste Matthew iha nia intervensaun iha serimónia entrega salaun memorial bá Komandu FALITIL-Forsa Defeza Timor Leste iha Sentru Instrusaun Komandante Nicolau Lobato Metinaro.

Nia dehan Austrália sente ondradu hodi halo edifisiu ida ne'e nu'udar testamuina ida bá amizada ida ne'ebé dura no iha valor kaer metin Fatin ne'e atu fó onra bá sira ne'ebé mate ona.

Fatin ida ne'e atu reflete ema hotu nia aspirasaun husi rezilensia ema ki'ik ida ne'ebé atu atinji buat bo'ot sira, liu husi unidade no determinasau Ida nee hatudu forsa estra odinaria Timor-Leste nian no ida ne'e hanesan lembransa ida bá ita hotu kona ba saida mak ita bele atinji bainhira Ita hambrik hamutuk.

Matthew Richardson hateten, edifisiu ida ne'e la'os deit hanesan rekonesimentu, edifisiu ida ne'e hanesan omenajen ida bá memoria , simbolu bá identidade bá sira ne'ebé luta bá dignidade no auto determinasaun.

Uma memorial ida ne'e se tau tais sira husi Munisípiu no pintura husi veteranus sira, gerilleiru sira, lider sira no funu nain sira ho sira nia aten brani hodi defende ezisténsia nian husu bá membru F-FDTL sira atu kuidadu salaun memorial ne'e nu'udar fatin bá istória reflesaun no fatin legadu sakrifisiu nian inspira jerasaun sira iha futuru.

Nia mós husu bá forsa internasional sira ne'ebé uluk kontribui bá ukun aan bele viziita fatin ida ne'e, tanba salaun memorial ne'e mós fatin ida bá istória formsa internasional ne'ebé uluk kontribui Timor-Leste nian ukun rasik aan hodi bele halo reflesaun.

Xefe Estadu Maior Jenerál FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) Tenente Jenerál Domingos Raúl "Falur Rate Laek" hateten, salaun memorial ida ne'e atu fó onra bá beiala sira, lider sira nian perkursu no harii nasaun oinsá ultrapasa kona-bá adversidade hodi harii Timor Leste ne'ebé forti unidu no independente.

Salaun Memorial ida ne'e hau nia intensaun atu estabelese valor no idea sira ida ne'ebé define diesaun vertente ho ita nian nasaun Nia agredese bá apoia Austrália báTimor-Leste salaun memorial ida ne'e diak tebes kooperasaun Timor-Leste Austrália sem duvida kontinua bá oin no sai belun diak hodi kontinua apoia Timor-Leste iha kualker area inklui dezenvolvimentu forsa armadas nian.

Hau agradese bá Austrália bá apoia sira ne'ebé imi fó mai ami hodi konstrui salaun memorial ida ne'e no bá tekniku sira hau mós la haluha fó hau nia agradesementu bá imi nia apoiu.

Media F-FDTL

 

CEM Partisipa Komemorasaun Loron Eroi Nasionál Iha Rotunda Prezidente Nicolau Lobato

Dili, 31 Dezembru 2024.
Xefe Estadu Maior FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste, Brigadeiro Jenerál José da Costa Soares "TRIX" partisipa komemorasaun loron Eroi Nasionál nian iha Rotunda Nicolau Lobato Dili.
Serimónia Komemorasaun ne'e hahú ho marsa (Lao Ain) husi Palasio Prezidenti Bairo-Pite tó iha Rotunda Nicolau Lobato Comoro hodi kari aifunan.
Serimonia ho parada militár menus Kompañia husi Componente Naval.
Partisipa iha komemorasaun ne'e husi CEM, Brigadeiro Jenerál José da Costa Soares "TRIX", Komandante Componente  Naval Comodoro Higino das Neves, Tenente Jenerál Jenerál reformadu Lere Anan Timur, Komandante Componente Aerea Ligeira Coronel Grad. Helder da Costa, Segundu Komandante PNTL, Membru Governo, inklui funsionáriu sira MACLN no familia husi saudozu nian.
Média F-FDTL
 

Diskursu Sua Ex. CEMGFA Das F-FDTL Tenente Jenerál Domingos Raúl "Falur Rate Laek" Iha Loron Transformasaun FALINTIL Ba F-FDTL

Kuartel Jenerál, 02 Fevereiro 2025

Exelénsia Señor Prezidente Repúblika no Komandante Supremu F-FDTL, Dr. José Ramos-Horta.

Ita-Boot nia prezensa iha serimónia militár boot sempre sai hanesan onra no orgullu ne'ebé distintu no sai hanesan fatór motivasaun ba militár sira. Ita-Boot mak Komandante Supremu Forsa Armada, no iha sentidu ida-ne’e, Forsa Armada, aleinde respeitu no sentidu dixiplina no solidariedade ba sira-nia Komandante, hein katak husi Prezidente Repúblika apoia ba asuntu sira iha área Defeza no Seguransa nian, hatene katak ita boot-nia koñesimentu, esperiénsia, sensibilidade no influénsia bele ajuda rezolve situasaun F-FDTL balun, nune’e mós kontribui ba hametin kapasidade Forsa Armada nian hodi kumpre sira-nia misaun. Bem-vindu dala ida tan mai Kuartel Jenerál F-FDTL.

Exelénsia Prezidente Parlamentu Nasionál, Dra. Fernanda Lay.

Exelénsia Señor Primeiru-Ministru, Maun Boot Kay Rala Xanana Gusmão;

Exelénsia Señor Prezidente Tribunal Rekursu, Dr. Deolindo dos Santos;

Exelénsia Señores Eis-Titulares Orgaun Soberania;

Exelénsias Señores Membrus Parlamentu Nasionál;

Exelénsias Señores Vices-Primeiru-Ministru;

Exelénsia Señor Ministru Defeza, Professor Dr. Donaciano Costa Gomes "Pedro Klamar Fuik";

Exelénsias Señores Membrus Governu iha ne'e;

Excelência Senhor Chefe do Estado-Maior General das Forças Armadas de Portugal, Senhor General José Nunes da Fonseca.

Senhor General, Portugal e Timor-Leste estão ligados por relações históricas e culturais que remontam a centenas de anos. Relações que têm contribuído de forma indelével para a consolidação da identidade timorense. Desde a sua formação, Portugal e as suas Forças Armadas têm dado um contributo contínuo, abnegado e profissional para o desenvolvimento das Forças de Defesa de Timor-Leste. Além disso, sempre contámos com o vosso apoio quando necessário. A vossa presença é, pois, para nós, uma grande honra e uma fonte de satisfação. Bem-vindo a Timor-Leste e às F-FDTL.

Exelénsias Señores Korpu Diplomátiku no Konsular;

Exelénsias Señores Vise-Xefe Estadu-Maior-Jenerál no Xefe Estadu Maior F-FDTL;

Exelénsia Reprezentante Xefe Forsa Defeza Austrália nian, Sr. Brigadeiru Douglas Pashley

Exelénsia Señor Komandante Jerál PNTL;

Exelénsias Señores Ofisiais Jenerais;

Exelénsias Señores Komandantes Komponentes no Unidades;

Exelénsias Señores Diretores Jerais no Dirijentes a`as husi Ministériu Defeza;

Exelénsias Señores Adidu Defeza sira ne'ebé marka prezensa iha ne'e;

Exelénsias Señores veteranus no autoridades konvidadus sivís;

Señores Ofisiáis, Sarjentus no Prasas.

Bom dia!

Exelénsias,

Distintu Konvidadu sira, Señoras no Señores,

Tinan 24 (rua-nulu-resin-hat) ona, gloriozu FALINTIL, hafoin períodu naruk luta ba libertasaun nasionál tuir prosesu ne’ebé inklui kolaborasaun husi misaun Nasoins Unidas iha tempu ne’ebá iha Timor-Leste, ho partisipasaun husi nasaun belun balun no ho orientasaun husi lideransa polítika no militár sira Timór-Leste nian, hetan transformasaun ba forsa armada ida ne’ebé sai baze ba forsa konvensionál, profisionál, ba defeza territóriu nasionál no ninia povu hasoru ameasa esterna, hodi afirma no garante soberania nasionál, hodi kontribui ba konstrusaun Estadu foun.

Ohin, nu’udar ita selebra loron ida-ne’e, ita hanoin no fó omenajen ba antigu kombatente FALINTIL sira hotu, ne’ebé fó buat hotu atu ohin loron ita sai povu ida ne’ebé livre no independente. Ita mós fó omenajen ba militár sira hotu ne’ebé halo parte iha FALINTIL-FDTL dezde inísiu, nu’udar ofisiál, sarjentu no soldadu sira, kontribui maka’as, ho sira-nia esperiénsia no sakrifísiu iha tinan naruk, nu’udar ezemplu dedikasaun ba pátria, abnegasaun, aten-barani, sentidu misaun ne’ebé kle’an no objetivu sira ne’ebé atu alkansa, kontribui ho desizivu ba konsolidasaun no dezenvolvimentu F-FDTL nian, maibé liuliu sira kontribui ona ba garantia seguransa nasionál, trankuilidade no estabilidade. Kompete ba ita atu fó onra no perpetua valór nasionál sira no valór sira FALINTIL nian ne’ebé hatutan mai ita.

Iha momentu ida-ne’e, ita labele haluha atu hato’o ita-nia agradesimentu no rekoñesimentu ba komandante sira uluk, ne’ebé ho sira-nia lideransa ezemplár, karizmátiku, sensibilidade aas no sentidu ne’ebé sira transmite no implementa, fó dalan ba dezenvolvimentu ne’ebé konsistente no, liuliu, mantein konfiansa populasaun nian iha nia forsa armada, liuliu iha tempu turbulentu ne'ebé ita tenke ultrapasa.

Atu komemora no fó onra ba ita-nia esforsu no dedikasaun tomak iha tinan hirak nia laran, Inaugura ona iha Metinaru ita nia Salaun Memoriál iha loron rua liubá. Memoriál ida ne’ebé fó omenajen ba ita-nia bei’ala sira, ita-nia líder sira no ita-nia jornada harii Nasaun.

Sei konta istória kona-ba oinsá sira ultrapasa adversidade hodi harii Timor-Leste ida ne’ebé forte, unidu no independente; oinsá sira lori povu liu husi funu sira ne'ebé tuituir malu no oinsá sira harii nasaun ida bazeia ba valór no ideál sira ne'ebé enkarna iha Juramentu, hodi lori Timor-Leste ne'ebé ita haree ohin loron.

Espasu ida ne’e sei sai hanesan ilustrasaun, rekuperasaun no sensibilizasaun ba ita-nia identidade nu’udar sidadaun, liuliu nu’udar pesoál militár hodi fó onra ba juramentu atu serví Pátria no tau interese nasionál aas liu interese pesoál sira. Fatin ida ne’ebe sei sai hanesan laboratóriu loloos ba harii konxiénsia kona-ba servisu ho lealdade no maturidade atu komanda Forsas Armadas.

Esforsu sira-ne'e hotu atu afirma katak ita-nia rai-lulik iha domin nia morin no iha dame nia mahon. Ita-nia rai-lulik mak rai toleránsia no amizade nian. Ita-nia rai-lulik maka rai ne'ebé loro-matan mosu, iha ne'ebé buat hotu bele haree no buat hotu hatene!

Señoras no Señores sira,

Ita sei dook husi saida maka ita hakarak atu atinji. Dezafiu atuál sira, liuliu iha área defeza no seguransa, barak, oioin, volátil no imprevizível. Garante paz no seguransa ezije nasaun sira atu preokupa ho dezenvolve sira-nia kapasidade hodi garantia sira-nia defeza no seguransa ba sira-nia populasaun sira.

Ita la mesak iha komunidade internasionál. Aleinde preokupasaun sira kona-ba seguransa, iha nível rejionál no globál, ne’ebé ita fahe no ne’ebé ita mós iha responsabilidade atu garante, ita halo parte iha organizasaun internasionál sira, ho ne’ebé ita halo kompromisu sira ne’ebé ita tenke kumpre.

Ita nia misaun inklui kapasidade atu responde no fó apoiu, iha situasaun emerjénsia ka krize ne’ebé kauza husi efeitu mudansa klimátika ka pandemia ba forsa seguransa no protesaun sivíl sira seluk no servisu ba populasaun sira.

Apoiu ba populasaun sivíl, buka atu hadi’ak sira-nia kondisaun bázika moris nian, integra iha orientasaun polítika Estadu nian, ne’e mós misaun ida ne’ebé ita tenke preparadu no kapasitadu.

Iha tinan ikus ne'e, ita hala'o ona asaun oioin ne'ebé tuir saida maka hatete ona iha leten. Ita partisipa tomak no apoia realizasaun eventu nasionál boot sira, ne’ebé ita destaka Sua Santidade Papa Francisco nia vizita, ita apoia instituisaun sira seluk iha apoiu ba populasaun ka iha apoiu ba implementasaun asaun sira ne’ebé ho objetivu atu hadi’a kondisaun moris. Ita hala’o ezersísiu oioin, internalmente no mós ho parseiru internasionál sira, ne’ebé tulun atu hasa’e kapasidade ita-nia rekursu umanu, maibé ne’ebé mós serve atu projeta imajen esterna F-FDTL nian no ita-nia rain nian. Ita partisipa beibeik iha enkontru no semináriu oioin ho nasaun sira ASEAN nian, hanesan partisipante ativu iha enkontru no ezersísiu sira iha ámbitu CPLP nian, ita hametin ita-nia kooperasaun bilaterál ho nasaun belun balun, sempre ho objetivu atu partisipa iha esforsu koletivu ba seguransa rejionál no globál.

Tanba razaun sira-ne’e hotu, ita konsidera situasaun iha área balun sei krítiku, hanesan ekipamentu oioin ne’ebé presiza atu iha, maske gradualmente, ne’ebé ita destaka meiu-naval sira ne’ebé garante kapasidade ba vijilánsia, kontrolu no inspesaun ba ita-nia espasu marítimu.

Infra-estrutura, ne’ebé aleinde presiza esforsu manutensaun ne’ebé boot, sei la sufisiente nafatin atu hadi’a kondisaun moris pesoál militár sira-nian, hanesan apoiu médiku no sosiál, hela-fatin no kondisaun saláriu.

Kona-ba kooperasaun internasionál, iha tinan ikus ne’e, ita kontinua asaun kooperasaun bilaterál ho nasaun oioin, ne’ebé balun hamutuk ho ita durante ita nia jornada tinan 24 (rua-nulu-resin-hat). Asaun sira ne’e halo posibilidade atu hametin kapasidade ita-nia rekursu umanu, partikularmente iha atividade formasaun nian, tantu iha Timor-Leste no mós iha rai-li’ur.

Nune’e, ita destaka iha-ne’e apoiu husi kooperasaun Portugál no ninia Forsa Armada, ne’ebé materializa iha formasaun elementu sira ba Autoridade Marítima, iha formasaun ba pesoál militár barak iha espesialidade Komandu, reforsu ba ensinu portugés, liuliu iha formasaun ba formadór lokál sira ne’ebé sei permite estensaun ba ensinu lian portugés ba komponente sira no ba pesoál militár barak liután no liuliu, ho satisfasaun boot mak ha’u destaka formasaun ba ofisiál na’in rua dahuluk ho grau lisensiatura iha siénsia militár, iha Infantaria no iha Administrasaun Militár, ne'ebé kompleta formasaun akadémika ezijente iha Akademia Militár iha Portugál. Kooperasaun sira seluk hanesan ho Austrália, Xina, Japaun, Estadus Unidus America, Brazil, Nova Zelandia, Indonesia, no seluk tan permite ona ita la’ós de’it atu hadi’a ita-nia rekursu umanu maibé mós atu hakmaan no hadi’a infraestrutura iha nível ekipamentu balun.

Internalmente, ita halo esforsu atu hakbesik ita nia Forsa Armada ba ita nia populasaun, liu husi kooperasaun sivíl-militár no asaun psikososiál, tanba ita fiar katak koezaun sosiál mós asosiadu ho kapitál sosiál - konjuntu ida husi valór étiku, morál no kulturál sira ne'ebé, hanesan forsa magnétika, mantein komunidade sira hamutuk iha tempu prosperidade ka adversidade estremu.

Ba Ofisiais, Sarjentus, no Soldadus iha F-FDTL,

Ita-nia instituisaun hetan respeitu husi populasaun, la’ós de’it tanba FALINTIL nia pasadu maibé mós tanba asaun pozitivu ne’ebé ita hala’o durante tinan hirak ikus ne’e.

Pesoál militár sira hetan observasaun loroloron ba sira ida-idak nia asaun no atuasaun afeta imajen instituisaun nian iha dalan pozitivu ka, liuliu, negativu. Dixiplina maka baze ba ita nia instituisaun, hamutuk ho Lealdade, Kamaradajen no fiar ba knaar no valór militár sira.

Ohin, militár balun sei hetan promosaun ka graduasaun. Aleinde valorizasaun pesoál, responsabilidade ne'ebé asosiadu ho pozisaun ida-idak maka tenke sai preokupasaun prinsipál ba pesoál militár sira ne'ebé hetan promosaun. Lidera mak influensia ema, lori ema atu hatene importansia husi asaun ba ema ida-idak nian hodi kumpri misaun no harii unidade. Lideransa ne’ebé di’ak hatudu liu husi ezemplu, respeitu ba subordinadu sira, ho komunikasaun klaru kona-ba objetivu sira ne’ebé atu alkansa.

Iha tinan kotuk ita haree ona realizasaun pozitivu barak tanba ita-boot sira hotu nia esforsu no kompromisu, dala barak ho sakrifísiu boot tebes. Susesu ne'ebé hetan ne'e ita-boot sira hotu nian. Valór no sasin ne’ebé FALINTIL gloriozu sira hatutan mai ita hetan onra hodi kumpre ho ezemplár, loron-loron, knaar militár no Valór sira FALINTIL-FDTL nian.

Lealdade ba povu, governu, komandante sira no maluk soldadu sira; Korajen hasoru adversidade no konviksaun morál ba ita-nia misaun. Inisiativa, iha ámbitu respeitu ba lei no orientasaun superiór sira, respeitu ba povu, kompañeiru sira, superiór no subordinadu sira.

Ha’u konklui hodi dehan katak servisus sentrais sira tenke tau iha atensaun ita-nia militar sira iha situasaun moras agravadu, atu nune’e bele aselera prosesu administrativu hodi atende di’ak liután. Alimentasaun iha kompleksu militár hotu-hotu tenke hadi'a atu asegura katak ita-nia militar sira sempre operasionál no disponivel ba knaar.

Ha’u hakarak konklui hodi dehan katak servisu sentrál sira tenke ho loloos konsidera ita-nia militar sira iha situasaun moras agravadu, atu nune’e bele aselera prosesu administrativu hodi atende sira di’ak liután. Alimentasaun sira iha kompleksu militár hotu-hotu tenke hadi'a atu asegura katak ita-nia militar sira sempre operasionál no disponivel ba knaar.

Ha’u apela ba komandante sira atu dezenvolve asaun komandu no kontrola atu nune’e ita-nia soldadu sira komporta ho loloos iha sosiedade atu hetan respeitu.

Obrigado barak ba ita boot sira hotu nia atensaun!

Média F-FDTL.

 

 

 

 

 

Diskursu Xefe Estadu Maior Jenerál F-FDTL Iha Abertura Semináriu Igualdade Jeneru

Kuartel Jenerál, 26 Marsu 2025

‎1. Exelénsia Deputada husi Komisaun B Parlamentu Nasionál, Dra. Lidia Norberta dos Santos nu'udar oradóra:

‎‎2. Exelénsia Señora reprezentante Sekretária Estadu ba Igualdade, Dra. Filomena Babo;

‎‎3. Exelénsia Señora Reprezentante Vice-Ministra ba Asuntu ASEAN nian, Dra. Elisa da Silva;

‎‎4. Exelénsia Komandante Brigitte Jensen, Adjuntu Adidu Defeza Australia ho Estrutura tomak DCP iha ne'e;

‎‎5. Exelénsia reprezentante PNTL, Inspetora Xefe Maria Fatima Jesus Carvalho Martins;

‎‎6. Exelénsias Xefe ajénsia ONU ba Assuntu Feto, no Organizasaun Naun-Governamentál sira ne'ebé trata asuntu jéneru iha Timor-Leste;

‎‎7. Exelénsias dirijentes husi Ministério da Defesa no funcionários públicos presentes iha ne'e;

‎‎8. Señores Ofisiais Superiores, Ofisiais Subalternus, Sarjentus, no prasas, liu-liu militares feto iha F-FDTL no membru AFAMA;

‎‎9. Distintus Konvidadus;

‎‎10. Señora no señor sira.

‎Dadeer di'ak ba ita boot sira hotu!

‎‎‎Permite ha'u simu ita-boot sira hotu iha Kuartél Jenerál F-FDTL, hodi hato'o ami-nia esperansa katak, durante loron ne'e, ita-boot sira sei bele halo diálogu kona-ba knaar feto nian iha instituisaun no iha familia.

‎‎Ita bele observa no nota katak iha ne'e feto ezemplár no inspiradora husi ministériu oioin, reprezentante instituisaun Estadu nian no organizasaun internasionál sira, ne'ebé halo papel importante ba dezenvolvimentu nasionál no kontribui makaas hodi aprofunda debate kona-ba konstrusaun sosiedade ida igual, iha-ne'ebé feto sira-nia partisipasaun bele hala'o knaar prinsipál hodi rezolve problema polítiku, sosiál, ekonómiku, defeza no seguransa nian ne'ebé ita-nia rain hasoru.

‎‎Semináriu ne'e, ne'ebé nia tema: "Enkoraja feto militár sira atu servisu ho profisionalizmu, konfiansa no dignidade", nu'udar espasu importante ida hodi destaka kbiit diálogu, kolaborasaun, empoderamentu no determinasaun atu troka hanoin, diskute no hamosu ideia sira ne'ebé tulun atu hasa'e no promove partisipasaun feto nian iha dezenvolvimentu, jestaun no mós atu habelar inkluzaun.

‎‎Feto sira-nia knaar iha harii-dame maka realidade ida neʼebé labele kestiona no sira-nia envolvimentu esensiál, sira-nia esperiénsia direta kona-ba impaktu konflitu sira no sira-nia abilidade atu promove diálogu no rekonsiliasaun.

‎‎Ita-nia esperiénsia iha harii-paz, hafoin rezisténsia naruk iha tempu susar ita-nia luta ba autodeterminasaun, hanorin ona mai ita kona-ba importánsia husi feto sira-nia envolvimentu iha faze hotu-hotu prosesu paz nian.

‎‎Ho razaun ne'e mak iha F-FDTL, ita adota inisiativa sira neʼebé fő kbiit ba feto atu lidera, envolve no kontribui maka'as ba prosesu paz, tanba ha'u fiar katak, iha esfera hotu-hotu, feto sira hahu assume postura foun no paradigma foun. Ohin loron, knaar sira ne'ebe feto envolve mós lidera inisiativa sira iha área edukasaun, peskiza, teknolojia, inovasaun no dezenvolvimentu sosioekonómiku. Ida-ne'e mos mak retratu papél feto nian iha Forsa Armada ne'ebé ita hakarak, ne'ebé aproveita oportunidade no empodera an ba dezenvolvimentu pesoal hodi kontinua ultrapasa barreira no konstranjimentu sosiokulturál no estereótipu. Ho nune'e mak hasai barreira sira-ne'e signifika halo feto sai protagonista no ajente ba transformasaun. Dezafiu sira atuál ne'ebé umanidade hasoru ezije atu haree didi'ak liután formasaun no espesializasaun feto sira-nian ne'ebé sei permite sira atu hetan susesu iha sira-nia kareira no moris familia nian.

‎‎Ha'u hein katak Semináriu ida-ne'e sei sai susesu nu'udar plataforma ida atu hametin no hamosu ideia foun ba empoderamentu feto, la'ós de'it ba Forsas Armadas, maibé mós ba komunidade ne'ebé sira moris ba, hodi tau feto iha sentru foti desizaun.

‎‎Ho liafuan hirak ne'e, ha'u deklara abertura ba Semináriu!

‎‎Hau dezeja susessu no obrigado ba ita boot sira nia atensaun!

 

Media F-FDTL

 

Kontaktu Ami

Ave. Nicolao Lobato, Fatuhada
Comoro, Dili, Timor-Leste

Tel: +670 78156312
Email: info@fdtl.mil.tl