NOTISIA

Kari Ai-Funan Iha Portu Dili Hodi Hanoin Hikas Sakrifisiu FALINTIL Sira Nian

Dili, 20 Agostu 2025.

Xefe Estadu Maiór Jenerál FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL), Tenente Jenerál Domingos Raúl Falur Rate Laek, hatete kari ai-funan iha fatin ida-ne'e hodi hanoin hikas sakrifisiu eroi no eroina sira halo bá rai ida ne'e no sira ne'ebé lakon ka rate laiha funu laran, hatete antes kari ai-funan bá iha tasi laran iha Portu Dili.

"Ita hamutuk iha ne'e atu fó omenajem bá ita-nia FALINTIL sira, tanba sofrimentu ne'ebé ami simu daudaun ne'e ladun todan maibé imi-nia sakrifisiu ne'ebé halo mai ami todan liu".

Xefe Estadu Maior Jenerál F-FDTL mós husu bá joven no jerasaun foun sira banati tuir nafatin memória FALINTIL assuwa'in sira rai hela.

Partisipa iha serimónia kari ai-funan ne'e mai husi membru Governu, Membru Parlamentu Nasionál, Xefe Estadu Maior Jenerál F-FDTL, Domingos Raúl Falur Rate Laek, Tenente Jenerál Reformadu Lere Anan Timur, Veteranu no mós família Antigu kombatente no delegasaun husi Nasaun Estrangeiro sira ne'ebé partisipa iha Serimónia 20 de Agostu.

Serimónia kari Ai funan ne'e hodi komemora aniversáriu loron FALINTIL bá da-50 (20 Agostu 1975-20 Agosru 2025) ho tema "Estende a Paz ao Mundo".

Média F-FDTL

Domingos Sarmento

Komandante Jerál GNR Halo Vijita Bá Komandu FALINTIL-FDTL

Kuartel Jenerál, 26 Marsu 2025

Komandante Jerál Guarda Nasionál Repúblikana (GNR) Tenente Jenerál Rui Alberto Ribeiro Veloso ho nia delegasaun  halo nia vizita kortejia bá Komandu FALINTIL Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) no halo enkontru ho Xefe Estadu Maiór Jenerál FALINTIL - Forsa Defeza Timor Leste (F-FDTL) Tenente Jenerál Falur Rate Laek, hodi koalia kona-bá produtivu no kooperasaun nomós oinsá bá  futuru atu hametin diak liu tan lasu kooperasaun ho komandu FALINTIL-FDTL iha Futuru.

“Ohin ami mai vizita Komandu F-FDTL halo enkontru ida ne’ebé produtivu liu hodi koalia kona-bá aspetu barak, liu-liu Kooperasaun, ami koalia pasadu, koalia futuru maibé importante liu maka koalia bá futuru ninian,  oinsá atu hametin liu tan lasu kooperasaun ne’ebé iha ona entre  Instituisaun F-FDTL ho GNR ," hatete Komandante Jerál Guarda Nasionál Repúblikana (GNR) Tenente Jenerál Rui Alberto Ribeiro Veloso.

Nia dehan, kortejia mai Komande FALINTIL- Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) ne'e importante tebes, tanba tenke hametin kooperasaun ne’ebé diak liu tan ho GNR nian.

Iha fatin hanesan Xefe Estadu Maiór Jenerál FALINTIL - Forsa Defeza Timor Leste (F-FDTL), Tenente Jenerál Falur Rate Laek, informa sira nia vizita atu hametin kooperasaun diak liu tan ho Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) tanba 25 anos ona  nomós ho FALINTIL- Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) tanba ne’e sira nia prezensa iha ne’e importante tebes bá Timor-Leste.

"Sira nia prezensa hanesan desizivu bá ita nia estabilidade nasionál, tanba ne’e sira mai no horseik halo homazen bá sira nia ema mate bá asidente ne’eba, no sira mós ohin koalia kona-bá kooperasaun entre ho Komandu F-FDTL  nomós sira  sei apoiu IDN”. remata

 

Média F-FDTL

 

Komandante Komponente Naval Ensera Ezersísiu Carat

Hera, 26 Setembru 2025
 
Komandu FALINTIL-Forsa Defeza Timor-Leste(F-FDTL) Komandante Komponente Naval Comodoro Higino Das Neves"Superman" Representa Xefe Estadu Maior F-FDTL Ofisialmente Ensera Ezersísiu CARAT bá dala-XIV, iha baze Naval Hera durante loron lima ne'ebé envolve husi Militár F-FDTL Komponente Naval no Militár husi Nasaun Amérika.
 
"Ho orgullu no konviksaun bo'ot maka ha'u hamriik iha ita-bo'ot nia oin ohin, tuir kompletasaun ho susesu ezersísiu CARAT 2025. Ha'u hato'o ha'u nia agradesimentu kle'an ba ema ida-idak ne'ebé partisipa iha ezersísiu krítiku ida-ne'e. Ita-bo'ot nia profisionalizmu, kompromisu ba knaar, no serbisu iha ekipa hatudu ona ezemplu ida ne'ebé maka'as kona-ba saida maka kooperasaun militár lolos".
 
"Timor-Leste nia partisipasaun iha Ezersísiu CARAT nu’udar sasin ida bá ita-nia rezolusaun metin atu defende ita-nia soberania no asegura ita-nia fronteira marítima sira. Ida-ne'e la'ós kona-bá konveniénsia-ne'e kona-bá devér. Nu'udar Nasaun ida ne'ebé sei iha prosesu atu hametin nia fundasaun sira, ami komprende importánsia ne'ebé labele nega atu hasa'e ami nia prontidaun Militár, liuliu iha domíniu seguransa marítima nian. Ita-nia fronteira marítima sira luan tebes, no sira tenke asegura ho presizaun no rezolusaun Responsabilidade ida-ne'e la'ós foti ho kma'an".
 
"Desde tama iha Ezersísiu CARAT iha 2015, ami hadi'a ona ami nia prontidaun operasionál. Ho iterasaun ida-idak, ami la'ós de'it aumenta ami nia profisiénsia tátika, maibé ami mós aprende hosi sira ne'ebé di'ak liu. Parseria ho Mariña Estadus Unidus nian, líder globál ida iha seguransa marítima, sai folin-laek "Liuhusi Ezersísiu ida-ne'e, ami dezenvolve ona abilidade no hanoin sira ne'ebé sei garante katak ami kontinua proteje ami nia bee sira no ami nia ema sira ho determinasaun ne'ebé laiha komparasaun".
Iha Ezersísiu CARAT 2025, ami hambrik hamutuk ho ami nia omólogu Amerikanu sira, ne'ebé hatudu beibeik kapasidade superiór sira hodi mantein estabilidade marítima globál".
 
"Ezersísiu ida-ne'e la'ós de'it kona-bá abilidade sira-ne'e maibé hametin lasu sira parseria nian no vizaun ne'ebé fahe.Hamutuk, ami hatudu katak kooperasaun militár la'ós de'it kona-bá forsa maibé mós kona-bá previzaun estratéjiku no responsabilidade koletiva".
 
"Nu'udar Nasaun ida ne'ebé mosu hosi prova sira independénsia nian, ami iha konxiénsia maka'as katak seguransa labele hetan iha izolamentu.Ameasa marítima sira ne'ebé ita hasoru la'ós limitadu ba nasaun ida ka rejiaun ida de'it. Tasi sira la rekoñese fronteira sira, no ita mós labele. Dezafiu sira seguransa marítima nian ezije aprosimasaun ida ne'ebé integradu, multinasionál.Hamutuk,ita tenke hametin ita-nia defeza koletiva, hodi garante katak ita hamriik hamutuk hasoru forsa sira ne'ebé ameasa pás no estabilidade rejionál".
 
Ezersísiu CARAT 2025 la'ós de'it ezersísiu treinu nian,Ida-ne'e sai hanesan deklarasaun ida kona-ba ami nia kompromisu ba diplomasia defeza nian - kompromisu ida ne'ebé ultrapasa operasaun militár sira,Ida-ne'e kona-ba hari'i relasaun sira bazeia ba konfiansa, respeitu, no objetivu sira ne'ebé fahe ba ema hotu nia seguransa".
 
"Parseria ida-ne'e harii iha komprensaun katak ita-nia forsa la'ós de'it iha ita-nia kapasidade individuál sira maibé iha ita-nia vontade koletiva atu atua ho desizivu bainhira presiza.Durante ezersísiu ida-ne'e, ami ezekuta operasaun krítiku sira, inklui Siberseguransa no Seguransa Komunikasaun Operasaun sira Buka no Salva Auto-Defeza Militár no Tátika Kombate Urbanu Lei Marítima no Regra sira Envolvimentu nian, Treinamentu Evakuasaun Médiku no Emerjénsia & Diplomasia Kulturál".
 
"Kalibre dedikasaun, dixiplina ne'ebé la rende, no profisionalizmu esepsionál ne'ebé hatudu hosi partisipante ida-idak hatudu ona mai ita saida maka bele realiza bainhira ita luta hamutuk, nu'udar ida de'it. Ami prova ona katak maski ami nia diferensa sira, ami unidu ho objetivu úniku ida ne'ebé asegura ami nia futuru marítimu".
 
"Susesu husi ezersísiu CARAT 2025 nu’udar rezultadu diretu husi parseria ne’ebé sólidu ba beibeik entre Timor-Leste no Estadus Unidus. Ami agradese tebes ba apoiu no matenek ne'ebé fornese hosi Mariña Estadus Unidus nian no hosi ema ida-idak ne'ebé envolve iha ezersísiu ida-ne'e. Parseria ida-ne’e la’ós de’it reforsa ami-nia kapasidade operasionál sira maibé mós reafirma ami-nia kompromisu kompartilladu ba pás no estabilidade iha rejiaun Indo-Pasífiku".
 
"Bá Timor-Leste, Ezersísiu ida-ne’e la’ós de’it oportunidade ida bá aprendizajen-ne’e hanesan investimentu estratéjiku ida iha ita-nia prontidaun ba defeza. Ami determinadu atu kontinua ami nia kreximentu no metin nafatin iha buka exelênsia militár,Ami komprende katak prontidaun loloos hetan liuhosi formasaun ne'ebé konsistente, dixiplina ne'ebé la nakdoko, no kompromisu ne'ebé la kompromete ba hadi'a an rasik".
 
"Ba delegasaun Mariña Estadus Unidus nian, ami deve agradesimentu boot ba ita-boot nia lideransa, ita-boot nia dedikasaun, no ita-boot nia matenek esepsionál. Ita-boot nia prezensa iha ne'e maka símbolu maka'as ida ba forsa ami nia parseria nian, no ida-ne'e sai hanesan modelu ida kona-ba saida maka kooperasaun militár loloos tenke sai".
 
"Bá mariñeiru F-FDTL sira, ita-bo'ot sira-nia disiplina no espíritu luta nian sai evidente iha ezersísiu ida-ne’e nia laran tomak. Abilidade no koñesimentu ne'ebé ita-boot hetan sei garante katak ita-nia Mariña preparadu, reziliente, no prontu atu hasoru dezafiu saida de'it maka sei mosu".
 
"objetivu ikus husi ezersísiu ida-ne'e la'ós de'it atu hadi'a ita-nia kapasidade individuál sira maibé atu asegura katak ita prontu atu defende no proteje ita-nia nasaun, ita-nia rejiaun, no ita-nia povu.Hamutuk, ita prova ona katak ita forte liu bainhira ita hamriik hamutuk, no katak lasu entre ita sei kontinua hametin ita-nia defeza koletiva".
 
"Ha'u deklara katak Ezersísiu CARAT 2025 ofisialmente taka ona.Hamutuk, Forte Liu iha Tasi, La rende iha Kooperasaun Obrigado bá ita-bo'ot nia kompromisu ne'ebé la nakdoko.Atu ita kontinua hambrik nu'udar ida de'it, no atu tasi sira sai nafatin testamentu ida bá ita-nia forsa koletiva. Viajen sira ho seguru, no atu anin sira destinu nian orienta ita bá vitória sira ne'ebé boot liu. remata
 
Ekipa Média F-FDTL
Izidor Lopes

Komandante Komponente Naval Ho Delegasaun Partisipa Imdex25 Iha Singapura.

Singapura - Komandante Komponente Naval Comodoro Higino Das Neves "Super Man" ho espoza no delegasaun to'o iha singapore iha loron segunda-feira, 05 Maiu 2025, simu husi Embasador ba Singapore no Ekipa IMDEX 25 iha Chnagi Aeroporto, iha parte lokraik hahú atividade permeiro Imdex25 nian mak hahú ekontru Bilateral ho Komandante Marinha Singapora ho nia ekipa, iha loron Terxa - Feira komando Naval ho delegasaun mos partisipa abertura International Maritime Development Exhibition 25 (Imdex25) husi Ministro Defesa Singapore no Komandante Marinha Singapura. 

 Iha sorin seluk espoza husi xefe delegação halao interaksaun ba malu no iha parte loraik hala'o mos vizita ba iha mozeum no fatin turistiku sira, iha mos programa International Maritime conference security ba dala IX (IMSC) orador ba programa ida ne'e mai husi Komandante Marinha no panel sira.

Alende ida ne'e Capitão Mar-de-guera Adão Brito “Zeky” ho Capitão Fragata Graduadu Nicolau Sousa Guterres partisipa international future leadership progaram (IFLP).

 

Equipa Média Naval.

Komandante Komponente Naval Partisipa Eventu Aéro India.

India 10 Fevereiro 2025, 
 
Komandante Komponente Naval Comodoro Higino das Neves “Super-Man” hamutuk ho delegasaun F - FDTL Komponente Naval partisipa abertura seremonia inagurasaun eventu Aéro India nian iha nasaun India.
Iha tempo hanesan Komandante Komponente Naval vizita mos fatin expozisaun ba meios Aéro no Naval nian, alende partisipa evento Aéro India nian Komandante Komponente Naval partisipa mos inkontru ho Ministro Defeza India, hamutuk ho Ofisiais Generais, no delegasaun sira husi nasaun hamutuk 84.
 
Equipa Média Naval.

Kontaktu Ami

Ave. Nicolao Lobato, Fatuhada
Comoro, Dili, Timor-Leste

Tel: +670 78156312
Email: info@fdtl.mil.tl